Dňa 4. augusta sa dožil krásneho jubilea doc. RNDr. Ján Čurlík, DrSc.Narodil sa v obci Petrovce v okrese Vranov nad Topľou. Je absolventom Vyššej priemyselnej školy geologickej a baníckej v Hanušovciach nad Topľou (1959) a Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, odbor geológia (1967). Absolvoval taktiež postgraduálne štúdium pôdnej mikromorfológie a mineralógie STIBOKA vo Wageningene (Holandsko) (1972/73), študijný pobyt (1 mesiac) v Pedologickom ústave V. V. Dokučajeva v Moskve (1973). V r.1974 získal titul RNDr., v r. 1976 vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.) na Katedre mineralógie a kryštalografie PRiFUK Bratislava. Za docenta v odbore geochémia bol habilitovaný na PRiFUK Bratislava v r.1987 a v roku 2006 mu bola udelená vedecká hodnosť DrSc.
Pracoval ako technik – geológ, po skončení univerzitného štúdia ako vedecký pracovník vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a výživy rastlín Bratislava (1967 – 1974), od r.1974 na Katedre geochémie PRiFUK Bratislava, najskôr ako vedecký pracovník, neskôr ako odborný asistent a napokon od r. 1987 ako docent v odbore geochémia. V r. 1986 absolvoval jednosemestrálny prednáškový pobyt na Štátnej univerzite v Gente (Belgicko). V r. 1990 odišiel z fakulty do Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti, kde pracoval ako vedúci vedecký pracovník, vedúci sekcie a oddelenia pôdoznalectva, od r.2001 ako vedecký pracovník na ŠGÚDŠ Bratislava. Po odchode do dôchodku (2006) sa vrátil na Katedru geochémie PRiFUK Bratislava ako vedúci projektu APVV a VEGA (2007-2011).
Jeho rozsiahla publikačná činnosť sa dotýka geochémie hypergénnych procesov, environmentálnej geochémie, pedológie a pedogeochémie. V zahraničí publikoval samostatne či v spoluautorstve s našimi a zahraničnými spoluautormi 40 vedeckých prác z toho 9 monografických. Napísal 10 domácich monografii, viac ako 60 vedeckých publikácii v domácich odborných časopisoch, okolo 65 článkov v rôznych zborníkoch , vypracoval viac ako 100 odborných mapových diel, množstvo záverečných správ z vedecko-výskumných projektov a populárno – vedecké publikácie. Medzi najdôležitejšie práce patria Geochemický atlas SR – Časť V – pôdy (1999), Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd (1997), Potenciálne toxické stopové prvky a ich distribúcia v pôdach Slovenska (2011).
Bol koordinátorom a riešiteľom rôznych vedeckých projektov na národnej aj medzinárodnej úrovní. Zúčastnil sa na riešení 8 významných medzinárodných projektov, z ktorých boli najvýznamnejšie INCO-COPERNICUS (1998) a PHARE-MERA (1996) projekty. Podieľal sa na riešení 28 národných projektov, z ktorých najdôležitejšie boli Geochemický atlas SR- Pôdy (1999), Súbor máp geologických faktorov SR (1991 – 2005) a Biogeochemické aspekty transférov potenciálne toxických stopových prvkov vo flyšových pôdach Východného Slovenska a ich environmentálne dôsledky (APPV-projekt, 2007 – 2011). Široká bola medzinárodná vedecká spolupráca (Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Nemecko, Japonsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Anglicko). Organizoval celý rad domácich a medzinárodných vedeckých konferencií, pracovných stretnutí (workshops) a odborných kurzov.
Ako uznávaný odborník v oblasti geochémie hypergénnych procesov, environmentálnej geochémie a pedogeochémie sa stal členom medzinárodnej komisie UNESCO pre problematiku cezhraničného znečistenia ovzdušia (CLRTAP), členom medzinárodnej expertnej skupiny pre kontaminovanú krajinu, viedol medzinárodnú expertnú skupinu pre kritické limity ťažkých kovov v pôdach a bol predsedom komisie EGU (Európska geologická únia) na ochranu pôd.
