Pedologické dni 2012

Téma

Pôda v krajine v meniacom sa režime využívania a ochrany

Kedy
18. - 20. 9. 2012
Kde
Detské rekreačné zariadenie Vihorlat, Snina​
Registračný
Poplatok
70 € (Základné vložné)
40 € (Dôchodcovia)
15 € (Exkurzia)
Dôležité termíny
Platba:
Dodanie abstraktu
Dodanie príspevku:
do 31. 7. 2012
do 31. 7. 2012
do 20. 9. 2012
 
Tretia spoločná konferencia Societas pedologica slovaca a Českej pedologickej spoločnosti sa uskutoční v prekrásnom prírodnom prostredí mesta Snina, ležiacom na rozhraní Bukovských vrchov (ktoré sú súčasťou Národného parku Poloniny) a Vihorlatských vrchov (Chránená krajinná oblasť Vihorlat). Región je charakteristický výskytom území, ktoré sú zapísané do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (pralesy Stužica, Havešová, Rožok a Kyjovský prales) a drevených kostolíkov (Rus. Bystrá, Ladomírová, Bodružala ai.).
 
Bukové pralesy v pásme pohoria Karpaty sú zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2007 aj zásluhou spoluorganizátorov tejto konferencie (doc. Ing. V. Pichler, PhD.). V roku 2008 bolo do zoznamu UNESCO zapísaných osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska. Najstaršie kostoly pochádzajú zo 16. storočia a v niektorých sa dodnes konajú bohoslužby.
 
Cieľom konferencie je identifikovať a vyhodnotiť zmeny, prebiehajúce v pôde a v krajine ako dôsledok meniaceho sa režimu využívania a ochrany, akými sú napr. vývoj pôdy v opustenej krajine (extenzifikácia, pustnutie pôvodne poľnohospodárskej krajiny, devastácia lesnej krajiny a iné).
 
Konferencia chce svojim tematickým zameraním upozorniť aj na to, či sú správne a udržateľne využívané pôdne a krajinné zdroje v podmienkach neustáleho tlaku rôznych záujmových finančných zoskupení snažiacich sa premeniť krajinu na predmet ich ekonomického zisku. Výsledkom takýchto krátkozrakých praktík býva na jednej strane neúnosná koncentrácia aktivít v rozvinutých regiónoch, najmä v blízkosti väčších miest a na druhej strane  početné opustené, či degradované územia bez zmysluplného využívania v ostatných oblastiach.
 
Takýto prístup odporuje základným princípom trvalo udržateľného využívania krajiny a rozvoja vidieka. Preto je potrebné diskutovať o  smerovaní využívania rôznych území z hľadiska vývoja pôdy a krajiny, o ekologickom myslení územných projektantov, o politickej vôli zaoberať sa týmto problémom v riadiacej a kontrolnej sfére. K tomu smeruje riešenie týchto otázok v celej spoločnosti, aby sme si pre budúcnosť zachovali ten najcennejší prírodný zdroj – pôdu, udržateľnú krajinu a prírodu.