Jubileum (90) prof. Ing. Rudolfa Šályho, DrSc.

Dňa 3. júla 2017 sa pri príležitosti vzácneho jubilea (90 rokov) vo Zvolene uskutočnilo neformálne stretnutie s prof. Ing. Rudolfom Šálym, DrSc.,
čestným členom Societas pedologica slovaca, ktorého sa zúčastnili:
Prof. Ing. Dr. Viliam Pichler (dekan Lesníckej fakulty TU Zvolen)
Prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc. (vedúci Katedry prírodného prostredia TU Zvolen)
Doc. Ing. Erika Gomoryová, CSc. (Katedra prírodného prostredia TU Zvolen)
Prof. Ing. Jozef Kobza, CSc. (NPPC-Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, člen výboru Societas pedologica slovaca).
Účastníci ocenili jeho celoživotné vedecké dielo a strávili sním niekoľko príjemných chvíľ.
 
ŽIVOTOPIS
Prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc., pedológ, lesník, ekológ, sa narodil 13. 5. 1927  v Tekovskej Breznici, kde neskôr navštevoval aj ľudovú školu. Meštiansku školu vychodil v Novej Bani. Zmaturoval v roku 1946 na gymnáziu v Zlatých Moravciach. Vysokoškolské štúdium lesníctva absolvoval v roku 1951 na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach. Po ročnom pôsobení vo funkcii asistenta na svojej alma mater bol od roku 1952 vedeckým interným ašpirantom prof. RNDr. Ing. Jozefa Pelíška, DrSc. na Lesníckej fakulte Vysokej školy zemědělskej v Brne. Až do odchodu na dôchodok (1995) pôsobil ako pedagóg na Vysokej školy lesníckej a drevárskej (neskôr Technickej univerzity) vo Zvolene – najskôr na Lesníckej fakulte, potom do roku 2000 na Fakulte ekológie a environmentalistiky. Kandidátom biologických vied sa stal (po obhajobe dizertačnej práce Šedé lesné pôdy Slovenska) v roku 1957, za docenta pôdoznalectva sa habilitoval v roku 1959 prácou Hlavné typy lesných pôd na Slovensku, v roku 1969 bol prezidentom republiky vymenovaný za profesora pôdoznalectva a v roku 1974 po obhajobe doktorskej dizertácie Svahoviny a pôdy Západných Karpát sa stal doktorom poľnohospodársko-lesníckych vied.
Profesor Šály venoval značnú časť svojho života pedagogickej práci. Napísal až 13 učebných textov (vrátane učebníc) pedológie a mikrobiológie. Vytvoril výraznú vedeckú školu. Viedol 61 diplomantov a vyškolil 14 mladých domácich i zahraničných vedeckých pracovníkov, z ktorých sa viacerí stali profesormi a docentmi, vysokoškolskými pedagógmi a poprednými vedeckými pracovníkmi v oblasti pedológie, lesného prostredia, krajinnej ekológie, klimatológie i ochrany prírody a krajiny.
Vo svojich výskumoch sa zaoberal predovšetkým problematikou genézy pôd a ich klasifikácie, materským substrátom pôd z hľadiska veku, pôvodu a periglaciálnych procesov mobility, ďalej ílovej mineralógii, procesom podzolizácie, pôdam typu terrae calcis, andozemiam, pôdotvorným faktorom a podmienkam vo vysokohorskom prostredí, ako aj ďalším problémom pedológie.
Z aspektu lesníckej praxe a krajinno-ekologických prístupov sú cenné vystúpenia profesora Šályho najmä z obdobia rokov 1962–1965 proti vtedy panujúcim názorom o vplyve smrekových monokultúr na zakysľovanie pôdy a rýchlom vytváraní sa podzolov, ako aj proti „podzolizácii“ pôd pod vplyvom nízkych (výmladkových) lesov. Jeho názory a argumenty boli pozitívne prijaté v prvej fáze najmä poprednými českými lesníckymi ekológmi, ale aj ekonómami. V rokoch 1976–1980 to boli vystúpenia proti technickým spôsobom riešenia dôsledkov požiaru v Slovenskom raji (ŠPR Kyseľ) na citlivých rendzinách. Ďalej išlo v roku 1990 o významné poukázanie na vplyv imisií vo vzťahu k zvýšeniu obsahu síry, pričom priniesol prvé údaje z oblasti Slovenska o obsahu a formách väzby síry z imisne zaťažených oblastí Kysúc a Spiša. So spolupracovníkmi z Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene poukázal na význam tzv. mulčovacích plachtičiek (1993–1996) z textílií vyplnených mletým dolomitickým vápencom a dolomitom pri otupení acidity pôdy a v zabránení rastu buriny. V iných prácach poukázal aj na tzv. „kyslú zásteru“ v pôde vplyvom stoku zrážkových vôd po kmeňoch a jej zohľadnenie pri obnove porastov bučín. Neobyčajne veľký rozruch vyvolala v roku 2003 uverejnená práca prof. Šályho o významnom raste zásob dreva na Slovensku v rokoch 1989–2002 pod vplyvom hnojivého účinku atmosferílií, najmä dusíka a zvýšenej koncentrácie CO2, na ktorý upozornil ako prvý na Slovensku.
Publikoval vyše 200 prác, medzi nimi 11 knižných publikácií, resp. monografií a okolo 100 pôvodných vedeckých prác. Osobitne hodno spomenúť jeho vedecké monografie Hlavné typy lesných pôd na Slovensku (1962), Ílové nerasty v slovenských lesných pôdach (1970), Pôda – základ lesnej produkcie (1978), Svahoviny a pôdy Západných Karpát (1986), Morfogenetický klasifikačný systém pôd ČSSR (1987, 1991), Ohrozená pôda  (1991), Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska –Bazálna referenčná taxonómia (2000), Pôdy Chránenej krajinnej oblasti – biosférickej rezervácie Poľana (2000), Pôdy alpínskeho a subalpínskeho stupňa Západných Karpát (2006).
Prof. Šály sa venoval aj mapovej tvorbe, čo sa odrazilo v niekoľkých kolektívnych celoslovenských pôdnych mapách, uverejnených v Atlase krajiny Slovenskej republiky (2002). Obdivuhodné je, že v roku 2007 zostavil a vydal s prof. H. J. Fiedlerom zo SRN rozsiahly 3-jazyčný anglicko-nemecko-slovenský slovník Soil and landscape Pôda a krajina (2007).
Odborne a vedecky fundovane sa prof. Šály prejavil aj pri vypracovaní viac ako 160 oponentských, resp. recenzných posudkov pri habilitáciách docentov, inauguráciách profesorov, obhajobách doktorských dizertačných, resp. kandidátskych prác, pri oponovaní záverečných správ, recenzovaní vedeckých monografií a pod.
Pri hodnotení aktivít prof. Šályho nemožno zabudnúť ani na jeho svedomitý viacročný výkon akademických funkcií na VŠLD vo Zvolene, kde zastával funkcie prodekana a dekana Lesníckej fakulty a prorektora VŠLD pre pedagogickú prácu. Ďalej to boli odborné a vedecké funkcie a aktívne členstvá – predseda Komisie pre lesné pôdy Medzinárodnej pedologickej spoločnosti (Moskva), čestné zahraničné členstvo vo Všezväzovej pôdoznaleckej spoločnosti (Minsk – Moskva), dlhoročný riadny člen Československé akademie zemědělské a jej viacerých komisií, člen Kolégia biologických vied SAV, riadny i čestný člen dvoch odborov (lesníctva a pôdoznalectva i ochrany pôdy) SAPV, člen Slovenskej pedologickej spoločnosti, člen Bioklimatologickej spoločnosti pri SAV, člen Slovenskej spoločnosti pre vedy poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne pri SAV, čestný člen Slovenskej ekologickej spoločnosti pri SAV a i.
Bol aj členom mnohých vedeckých rád, redakčných rád, organizátorom viacerých medzinárodných i domácich vedeckých konferencií, sympózií a seminárov. Za mnohostrannú pedagogickú, vedeckú, odbornú a organizačnú činnosť v oblasti pôdoznalectva a aplikovanej ekológie boli profesorovi Šálymu udelené viaceré ocenenia a vyznamenania – napr. Cena Technickej univerzity vo Zvolene za ekológiu, diplomy a medaila Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied – za lesníctvo aj za pôdoznalectvo, Slovenskej ekologickej spoločnosti pri SAV, medaila Jozefa Dekreta Matejovie a mnohé iné.